Mnohí sú náchylní len tak mávnuť rukou, keď padne slovo potravinová alergia, akoby ani nešlo o vážny zdravotný problém. A pritom to tak nie je! A neslobodno si ju zameniť s potravinovou intoleranciou, ktorá je, mimochodom, omnoho častejšia a našťastie oveľa menej nebezpečná - už iba preto sa oplatí vyjasniť si, aký je medzi nimi rozdiel.
Potravinová alergia sa môže prejaviť u kohokoľvek, ale u batoliat a malých detí sa vyskytuje častejšie. V podstate sa dotýka 4 - 6% populácie, v rozvinutých krajinách je jej výskyt vyšší. Astma zvyšuje riziko, pokiaľ sme ale už alergickí na niektoré potraviny, riziko toho, že budeme aj na ďalšie, je značne vysoké - zmieňuje sa Mayo Klinika, spomínajúc prípady, kedy sa prejaví aj skrížená potravinová alergia. Objavujú sa aj prípady, kedy sa potravinová alergia prejaví následkom fyzickej aktivity po konzumácii alergénneho jedla - píše sa na stránke Primár sme.
Na túto otázku vo väčšine prípadov reagujeme okamžite, že arašidy, orechoviny, a nie nadarmo je na baleniach mnohých potravín upozornenie: Pozor, obsahuje stopy arašidov! A skutočne, na zozname potravinových alergénov sú arašidy na poprednom mieste.
Avšak ťažkosti môžu spôsobovať nielen arašidy a príbuzné orechoviny. Okrem iného môžu potravinovú alergiu spôsobiť paradajky, citrusové plody, sezamové a horčičné semienka, banán, jablká, marhule, kiwi, zeler, mrkva a v ojedinelých prípadoch aj zemiaky. Podľa údajov Americkej Rady pre Alergiu spôsobujú 90% potravinovej alergie vajcia, mlieko, arašidy, oriešky, morské plody, ryby, pšenica a sója. To, na čo sme konkrétne alergickí my, sa dá zistiť jednoduchým laboratórnym vyšetrením na potravinovú alergiu. Test na potravinovú alergiu je rýchly a bezbolestný.
Prečo práve ja? Odborníci často počúvajú túto obligátnu otázku, keď je pacient konfrontovaný skutočnosťou, že niektoré obľúbené jedlá už v budúcnosti nebude môcť konzumovať. Veru, potravinová alergia prináša v mnohých prípadoch vážne odriekanie. A prečo vzniká? Skôr, než túto otázku zodpovieme, musíme poznamenať, že hoci potravinová alergia nie je novoobjavené ochorenie, predsa len ju možno pripisovať modernej dobe. Ba čo viac, čím viac postupujeme v čase, o to viac počet pacientov rastie.
A to nie náhodou. Potravinársky priemysel používa čoraz viac syntetických látok, ktorých základná stavba sa neustále upravuje a mení, čo priam podporuje vznik alergií.
Ešte by sme radi doplnili v krátkosti, že nemôžeme rozprávať iba o tom, že spracované potraviny aké prídavné látky obsahujú. Tieto látky sa vyskytujú rovnako aj v prípravkoch na ochranu rastlín, v umelých hnojivách, alebo v krmive pre zvieratá. Zjednodušene: nedokážeme sa vyhnúť ich pôsobeniu ani v tom prípade, pokiaľ budeme konzumovať iba čisté mäso, zeleninu a ovocie.
Pokiaľ nás dobehne potravinová alergia, príznaky sú prvé, ktoré na upozornia na to, že niečo nie je v poriadku! Nadarmo počúvame z všetkých strán o prípadnej náchylnosti, rizikách, pokiaľ následky neokúsime na vlastnej koži, nezaoberáme sa problémom. Ako sme už vyššie spomenuli, to “mávnutie rukou” nás môže vyjsť draho.
Oplatí sa poznamenať, že príznaky sa neprejavia v každom prípade v priebehu niekoľkých minút, priemerný čas reakcie organizmu sú 2 hodiny, ale môže to byť aj viac. Neexistuje recept ani na to, ako budú príznaky intenzívne: reakcie môžu byť mierne aj vážne rovnako - menia sa každou osobou a obsahom alergénnych látok v potravinách.
A ako sa prejavuje potravinová alergia? Najčastejšie alergické prejavy sú nasledovné: opuch dýchacích ciest a sliznice (typický pre oblasť hrdla, pier, nosa a jazyka), dýchavičnosť, ťažkosti s prehĺtaním, záchvaty kašľu, bledá, alebo namodralá pokožka, svrbenie (aj v ústach), drobné a migrujúce vyrážky (žihľavka), hnačka, brušné kŕče, zvracanie, závrate. Následkom alergie môže byť aj pomaly prejavujúci sa, avšak neústupčivý ekzém.
Vo vážnejších prípadoch sa môže vyskytnúť aj anafylaktický šok s následkom smrti, spôsobenej dusením, v zriedkavých prípadoch zúžením dýchacích ciest, ako aj rýchlym poklesom krvného tlaku. V oboch prípadoch je potrebný okamžitý lekársky zásah.
V každom prípade je potrebné rozlíšiť potravinovú alergiu a potravinovú intoleranciu, pretože sme náchylní liečiť obidva stavy zajedno - rovnakým spôsobom. A to je veľká chyba, pretože si vyžadujú úplne rozdielnu liečbu, rovnako ani následky nie sú rovnaké. Pokiaľ sa potravinovej alergii postavíme z nesprávnej strany, môže to mať veľmi vážne následky. V krátkosti, je potrebné vedieť, že kým potravinová alergia sa môže odvíjať od nesprávneho fungovania imunitného systému, potravinová intolerancia vychádza z tráviaceho systému. Tá prvá môže spôsobiť aj smrteľné následky, kým tá druhá má omnoho miernejší priebeh a príznaky sa neobjavia ihneď, ich intenzita závisí od množstva skonzumovaných potravín.
Potravinovú alergiu spôsobuje to, že imunitný systém v podstate chybne reaguje na zložky potravín, ktoré spôsobujú alergiu. “predpokladá”, že škodia nášmu zdraviu, preto sa ich pokúsi zahubiť, podobne ako patogénne látky.
Povel je teda vydaný, imunobunky spustia obrannú reakciu, okrem iného začnú produkovať protilátky. V takomto prípade je každá minúta drahá, vplyvom mylnej imunoreakcie sa príznaky prejavia veľmi rýchlo, a môžu ohrozovať život. A ešte niečo: reakcie sa príležitostne môžu meniť, môže sa stať, že príznaky, ktoré boli pred istým časom iba mierne, sa najbližšie ohlásia s veľkou intenzitou. Preto je potrebné ich brať vážne a absolvovať vyšetrenie na potravinovú alergiu.
Bohužiaľ potravinovej alergii nemožno predchádzať liekmi, rovnako ani na liečbu neexistuje terapia. Najlepším spôsobom je vyhýbať sa príznakom, to znamená alergiu vyvolávajúce potraviny jednoducho vyškrtnime z jedálneho lístku. Ba čo viac, ani sa ich nedotýkajme!
V prípade náchylnosti na anafylaktický šok môžu čo najrýchlejšie pomôcť antihistaminiká, resp. prípravky na báze adrenalínu. Ohľadom týchto je potrebné v každom prípade konzultovať s lekárom.
Čo je napodstatnejšie, v záujme zníženia rizika potravinovej alergie v detstve, podľa amerických odporúčaní, sa doporučuje kŕmenie dojčiat materským mliekom čo najdlhšiu dobu, dokedy je to len možné.
Výskum v USA skúmal spojitosť črevnej flóry a potravinovej alergie za účasti približne 2000 osôb. Dospeli k záveru, že u pacientov s alergiou na arašidy a so sezonálnou peľovou alergiou je črevná flóra menej pestrejšia, obsahuje baktérie Bacteroidia vo vyššom pomere, kým množstvo baktérií Clostridia je nižší, než je potrebné - dočítame sa v správe o výskume, uverejnenej v odbornom časopise EBbioMedicine, podľa ktorej vedci dospeli k záveru, že odstránením dysbiózy (narušenie rovnováhy črevnej flóry) je možné s väčšou šancou predchádzať týmto alergiám a liečiť ich. Našťastie je to možné pomerne jednoducho vyriešiť pomocou kvalitných probiotických doplnkov výživy, užívaných formou kúry. Tieto totiž obsahujú najdôležitejšie probiotické baktérie, ktorými je možné obnoviť zdravie črevnej flóry. Nezabúdajme ani na prebiotické vlákniny, pretože bez nich sa prospešné baktérie nedokážu rozmnožovať potrebným tempom.
Pozor: výživový doplnok - symbiotiká - obsahujú pro- aj prebiotiká. Oplatí sa pravidelne konzumovať aj kyslú kapustu, fermentované mliečne výrobky (pokiaľ nemáme alergiu na mlieko) a kvasené uhorky, pretože tieto disponujú vysokým obsahom probiotických baktérií.
Zdroje:
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/food-allergy/symptoms-causes/syc-20355095
https://primar.sme.sk/c/4116421/potravinova-alergia.html
https://acaai.org/allergies/types/food-allergy
https://www.ebiomedicine.com/article/S2352-3964(15)30221-8/fulltext
https://www.medicalnewstoday.com/articles/14384.php
https://www.nhs.uk/conditions/food-allergy/