Predovšetkým si ujasnime: endometrióza nie je rakovinový nádor a nie je infekčná. Na druhej strane je ale sprevádzaná roky trvajúcimi silnými bolesťami, navyše pokiaľ je ochorenie zanedbané, môžu vzniknúť vážne komplikácie. Včasným rozpoznaním ochorenia a tým aj okamžitou liečbou môžeme predísť vzniku vážnejších problémov.
Ochorenie endometrióza sa dotýky viac ako 16 miliónov žien po celej Európe. Ochorenie sa s väčšou pravdepodobnosťou vyskytuje u bezdetných žien, alebo v kruhu tých, u ktorých sa toto ochorenie už v rodine v minulosti vyskytlo.
Jedná sa o to, že bunky sliznice maternice sa uchytia mimo maternice a začnú vytvárať zhluky. Pokiaľ sa takto stane na vaječníku, bavíme sa o čokoládovej cyste. Endometrióza sa okrem toho často vyskytuje aj vo vajcovode, v črevnom systéme, na väzivových vláknach, ktoré držia maternicu, na brušnej sliznici, močovom mechúre a v oblasti podbruška. Môže sa dostať aj do pošvy, do pľúc, srdca a mozgu, dokonca môže napadnúť aj jazvy po operáciách.
Príčinou endometriózy je, že endometriálne bunky sa počas menštruačného cyklu dostávajú naspäť, následne sa cez vaječníky dostanú až do brušnej dutiny, kde sa začínajú rozmnožovať. Ďalším vysvetlením je to, že na pozadí ochorenia sú bunky, ktoré sa v prenatálnom veku delia inak, ako je normálne v tele dieťaťa. čo môže viesť k vzniku endometriózy.
Keď sa bunky sliznice maternice dostanú na nesprávne miesto, môžu ľahko vyvolať chronický zápal - čo sa stane skoro v každom prípade. Druhým problémom je, že tieto kúsky , alebo zhluky tkanív vytvárajú endometriómy, ktoré sa veľmi ľahko natrhnú, presakuje z nich krv, čo následne spôsobuje silne bolesti.
Patogénne (chorobné) zhluky buniek môžu narušiť aj činnosť dotknutých orgánov, pokiaľ sa uchytia na vaječníkoch, v mnohých prípadoch práve toto spôsobuje neplodnosť. A to až natoľko, že podľa niektorých prieskumov je každá štvrtá žena, trpiaca endometriózou, neplodná.
Nakoľko tkanivá sliznice maternice, nech sú už kdekoľvek, na hormonálne zmeny reagujú rovnako, preto tkanivové zhluky endometriómu počas menštruácie zhrubnú, môžu krvácať a spôsobovať kŕče.
Keď sú pacientky prvýkrát konfrontované s tkanivovými zhlukmi, uzlinami, sú schopné poddať sa myšlienke na to najhoršie. Pritom, akokoľvek je ochorenie tajomné, endometrióza nie je karcinogénna, nie je možné ju chytiť od niekoho iného. Je však potrebné pripomenúť, že jej prítomnosť môže zvyšovať riziko vzniku rakoviny vaječníkov.
K tomuto záveru došli aj grécki vedci, ktorí analyzovali viacero kontrolných vyšetrení. Väčšina štúdií našla spojitosť medzi endometriózou a rakovinou vaječníkov, zároveň však údaje ešte nedávajú dôvod na zmenu klinickej praxe.
Nakoľko lekárska veda doposiaľ vedela veľmi málo o nej, často sa stalo, že len vtedy sa začali zaoberať endometriózou, keď už boli všetky ostatné ochorenia vylúčené. Toto však zabralo príliš mnoho času a následkom bolestí a rôznych sprievodných príznakov sa kvalita života vo veľkej miere zhoršila. Alarmujúcim je údaj, že i napriek tomu, že minimálne štvrtina bolestí v podbrušku, častých v pubertálnom veku súvisí s endometriózou, ochorenie sa začína cielene liečiť v priemere o osem rokov.
V prvom rade nezabúdajme na to najdôležitejšie: najlepšia liečba je prevencia, preto sa odporúča absolvovať minimálne raz ročne gynekologické vyšetrenie - skríning, kde sa vykonávajú aj vyšetrenia tkanív a obrazné vyšetrenia. Diagnostika endometriózy je je dôležitá aj preto, aby sme sa uistili, že netrpíme rakovinou.
Zároveň ale existujú také príznaky, ktoré upozorňujú na ochorenie. Bohužiaľ ale nie sú jednoznačné, hlavne v počiatočnom štádiu, preto aj málo ľudí myslí hneď na endometriózu. Práve preto je správnou reakciou, že v prípade nasledovných príznakov, hlavne pokiaľ sa stávajú chronickými, majme na mysli toto ochorenie a čo najskôr vyhľadajme odborného lekára.
Významná a veľmi silná bolesť sa ohlási bez ohľadu na ktorékoľvek z vyššie uvedených príznakov, ktorá sa najskôr prejaví v období menštruácie. Neskôr však už aj v čase ovulácie, napokon bude stále prítomná.
Liečba endometriózy môže mať niekoľko výsledkov: zabránenie pokročeniu ochorenia, zabránenie ďalšiemu šíreniu ochorenia, resp. zmiernenie príznakov. Častá je ja operácia endometriózy, ktorá sa vykonáva laparoskopicky, nechávajúc po sebe iba maličký rez. Počas takého zákroku odstránia uzliny, oddelia zrasty, čo nielen bolesť odstráni, ale aj zlepší aj šance na počatie. Je potrebné vedieť, že operácia nie v každom prípade znamená konečné riešenie problému, minimálne u polovice prípadov sa endometrióza vráti.
Súčasťou liečby je užívanie hormonálnej antikoncepcie, resp. aplikácia injekcií, ktorými je možné zabrániť dozrievaniu vajíčok, následkom čoho sa zhluky sliznice maternice umiestnené na nesprávnom mieste nevyvíjajú ďalej, skôr naopak. Medikamentózna liečba endometriózy nasleduje spravidla po operačnom zákroku, avšak je možné ju aplikovať aj samostatne.
I napriek tomu, že ani stres a ani oslabený imunitný systém nemajú vplyv na vznik endometriózy, obidva môžu prispieť k zosilneniu príznakov ochorenia. Preto je dôležité v aktívnom, aj pasívnom štádiu ochorenia (to znamená, že aj vtedy, pokiaľ sa príznaky neohlásia) postarať o zdravie imunitného systému, ako aj vyhýbať sa stresovým situáciám.
Stravujem sa zdravo, vyhýbajme sa sýteným nápojom, kofeínu, alkoholu, bielemu cukru, bielej múke a hlavne potravinám obsahujúcim prídavné látky, pretože to všetko môže prispieť k zosilneniu zápalov a bolestí. V období pred menštruáciou a ani počas nej ich nekonzumujme v žiadnom prípade.
Naopak, konzumujme hojne jedlá s vysokým obsahom omega 6 mastných kyselín, haringy, pstruha, ľanový olej, ako aj horčík na uvoľnenie svalstva. Ich pomocou môžeme zmierniť kŕče maternice a čriev.
Doprajme si dostatočný spánok, pokiaľ sa nám ťažko zaspáva, pred spaním si dajme šálku medovkového, kamilkového čaju, alebo čaju z valeriány. Nezabúdajme na pravidelný každodenný intenzívny pohyb, minimálne pol hodiny, endorfíny, ktoré sa takto uvoľnia, zmierňujú aj bolesti.
Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4286968
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmedhealth/PMH0072687
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1790744