Inzulínová rezistencia je stav, kedy klesá odolnosť buniek voči inzulínu. Môže sa vytvoriť u mužov, u žien, ale aj u detí. Nazývajú ju ľudovo ochorenie pocitu nepohody, nevoľnosti, avšak inzulínová rezistencia môže mať aj iné príznaky. Je veľmi dôležité, aby sme ich poznali, pretože takto môžeme skôr začať s liečbou.
Inzulínová rezistencia je zákerné ochorenie, jej príznaky sa dlho navonok neprejavujú, a aj neskôr sú ešte dlho dosť nejednoznačné. Preto je diagnostika inzulínovej rezistencie obtiažna. Medzi prvými príznakmi sa môžu prejaviť náhle zmeny nálad, neskôr nasledujú pocity únavy, poruchy spánku, a hoci aj depresia. Je teda jasné, prečo je dosť ťažké včas rozpoznať a začať s liečbou ochorenia, čo môže mať za následok vznik ďalších ochorení.
Pokiaľ klesá u buniek citlivosť na inzulín, organizmus nadarmo produkuje viac inzulínu, účinok nebude taký, ako by sa očakávalo. O inzulíne treba vedieť, že cukor prijatý potravou sa práve pomocou tohto hormónu dostáva do krvi, a inzulín reguluje jeho množstvo a vstrebávanie. Je nenahraditeľný pre svalové a tukové bunky, ktoré predstavujú 55-60 percent objemu tela. Keď sa vytvorí inzulínová rezistencia, organizmus v rámci obrannej reakcie začne produkovať čoraz viac inzulínu.
Toto je zo začiatku dostačujúce množstvo, nadprodukciou na istý čas ostáva hladina inzulínu v rovnováhe. Dlhodobo však pankreas nedokáže “udržiavať tempo”, preto množstvo inzulínu a jeho účinok klesá. Preto hladina cukru v krvi rýchlo narastá po jedle a ostáva ešte dlhé hodiny vysoko nad optimálnou hranicou po konzumácii jedla. Vo vážnych prípadoch môže nastať hyperglykemický stav aj v takom prípade, pokiaľ pacient hladuje, čiže jeho organizmus vôbec neprijíma žiadne živiny. O hyperglykémii nalačno môžeme hovoriť v tom prípade, pokiaľ je hladina krvného cukru vyššia aj po 8 hodinovom hladovaní. Inzulínová rezistencia sa teda môže považovať za jedného z predchodcov cukrovky - diabetes.
Na to, aby sme si lepšie uvedomili, nakoľko je inzulínová rezistencia škodlivá, oplatí sa spoznať bezprostredné následky tohto ochorenia. V plazme sa zvýši množstvo mastných kyselín, nakoľko sa urýchli odbúravanie tukov (triglyceridy).
Množstvo cukru vo svaloch klesá, následne klesá aj množstvo uskladneného cukru.
Nakoľko sa mastné kyseliny nahromadia v krvi, spôsobuje to značnú záťaž pečene. Svalstvo je najdôležitejším miestom periférnej inzulínovej rezistencie. I napriek tomu je dobrou správou to, že vplyvom pravidelného pohybu sú cukry schopné vniknúť do svalových buniek aj v takom prípade, keď je hladina inzulínu v krvi veľmi nízka.
Po čase je činnosť pankreasu slabšia, čo zvyšuje riziko vzniku cukrovky typu 2.
Existuje niekoľko príčin inzulínovej rezistencie. Niekedy postačí aj jedna, avšak pokiaľ sa prejavuje niekoľko príčin naraz, pravdepodobnosť vzniku ochorenia je vysoké.
Jedným z najčastejších faktorov je zmena hormónov. Je pravda, že toto zahŕňa niekoľko oblastí: môže to byť spôsobené klimaktériom, graviditou. Rovnako môže viesť k inzulínovej rezistencii zvýšená produkcia adrenalínu, alebo kortizolu, pretože tieto nadmerná prítomnosť týchto hormónov neutralizuje účinky inzulínu: to núti pankreas k produkcii väčšieho množstva inzulínu, čo je v podstate bludný kruh.
V prípade inzulínovej rezistencie je preukázaná aj genetická predispozícia a môže ju vyvolať aj mnoho ochorení a orgánových zmien. Patrí sem vysoký krvný tlak, nadváha - zvlášť nebezpečné je hromadenie brušného tuku, rôzne ochorenia pečene (hepatitída, cirhóza), užívanie steroidov, alebo liekov na báze steroidov, chronická chudokrvnosť a Cooleyho choroba. Na inzulínovú rezistenciu môže rovnako upozorňovať aj zvýšenie hladiny LDL (zlého) cholesterolu a hladiny triglyceridu.
Najlepším spôsobom na prevenciu inzulínovej rezistencie, resp. aj najjednoduchším spôsobom liečby je pravidelný denný pohyb. Teral však nemáme ny mysli, že sa prejdeme do obchodu a naspäť. Pohyb musí byť intenzívny, s trvaním aspoň pol hodiny, a to tak, že sa aj zapotíme. Môže to byť chôdza, alebo aj domáce práce, pokiaľ vyhovujú vyššie uvedeným kritériám. Druhou dôležitou požiadavkou je správna telesná hmotnosť. Zbavme sa nahromadených zbytočných kilogramov, pretože inzulínová rezistencia sa nedá liečiť bez chudnutia. Neodpustiteľnou podmienkou chudnutia je pohyb, ktorý sprevádza zdravá výživa. Dôležitou súčasťou stravy pri inzulínovej rezistencii je to, aby pozostávala podľa možnosti z potravín s nízkym glykemickým indexom.
Konzumujme jedlá s vysokým obsahom vlákniny, výživové doplnky, ktoré spomaľujú vstrebávanie cukru. Takou je napríklad psyllium, ktoré je výborným spojencom v boji proti inzulínovej rezistencii.
Na záver ešte niečo: Venujme zvýšenú pozornosť zdraviu črevnej flóry, ktorá určuje a ovplyvňuje aj činnosť imunitného systému. Užívajme probiotiká (kvasené uhorky, kyslá kapusta, jogurty so živou kultúrou, výživové doplnky), ako aj prebiotiká nepstrádateľné pre rozmnožovanie probiotiká, čiže potravinové vlákniny. Veľmi dobrou voľbou sú symbiotiká, ktoré sú tiež doplnkom výživy, a ktoré obsahujú pro- a prebiotiká v ideálnom zložení a množstve.
Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3820526/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1204764/