Aké sú nástrany transmastných kyselín?
Margaríny, jedlá z rýchleho občerstvenia, mliečne výrobky, instantné polievky, müsli tyčinky, šalátové zálievky, to je len niekoľko príkladov zo zoznamu jedál, ktoré obsahujú transmastné kyseliny. Veľa ľudí nepozná nástrahy transmastných kyselín, ako ani to, koľko je povolená denná dávka.
Dajme tomu, že máte chuť na niečo zdravé, preto ste sa rozhodli dopriať si jednu müsli tyčinku. Veď čo sa vám môže stať? Obsahuje semienka, ovocie a rastlinné oleje. Ale aké? Pokiaľ si lepšie pozriete balenie, a nájdete na ňom označenie, že obsahuje “hydrogenizovaný”, alebo “z časti hydrogenizovaný” rastlinný olej, tak sa vám podarilo skonzumovať spolu so zdravou müsli tyčinkou aj isté množstvo transmastných kyselín. Pokiaľ ste raňajšiu kávu vypili so sušeným mliekom, a na večeru si dali šalát so zálievkou z obchodu, tak ste v ten deň nevedomky spravili všetko pre to, aby ste svojmu zdraviu uškodili. Predstavíme vám nástrahy transmastných kyselín v bežných domácnostiach, o ktorých ste ani netušili.
Čo sú transmastné kyseliny?
Transmastné kyseliny sú také nenasýtené mastné kyseliny, ktoré vznikajú hydrogenizáciou rastlinných olejov: palmového, kokosového, slnečnicového, sójového, repkového, ale transmastné kyseliny vznikajú aj pri pečení rastlinnými olejmi. Rastlinné oleje sú síce vo svojej podstate zdravé, veď obsahujú veľké množstvo viacnásobne nenasýtených mastných kyselín, avšak tieto sa hydrogenizáciou zmienia na nasýtené, resp. transmastné kyseliny. Cieľom hydrogenizácie je, aby boli rastlinné oleje tvrdšie, trvanlivejšie, odolné proti mrazeniu. V malých množstvách a v prirodzenej forme ich možno nájsť v takých produktoch živočíšneho pôvodu, ako je mäso, maslo, či jogurty.
Prečo o nich nevieme?
K záujmom potravinárskeho priemyslu nepatrí, aby boli zákazníci informovaní o tom, že transmastné kyseliny sú nebezpečné, ani o tom, koľko z nich sa v tom-ktorom produkte nachádza. Veľa výrobcov štylizuje zavádzajúco, keď na etikety uvedie, že jedlo obsahuje úplne, alebo čiastočne hydrogenizovaný rastlinný tuk. Pokiaľ konzument vidí slovo “rastlinný”, má sklony uveriť, že si kupuje zdravé jedlo, napokon, koho by napadlo, že by mohol byť kokosový, alebo palmový olej nezdravý?
Aké nástrahy ukrýva v sebe ich konzumácia?
Nástrahy transmastných kyselín, ich škodlivosť potvrdili viaceré výskumy. Tieto výskumy dali do bezprostrednej súvislosti jedálniček bohatý na transmastné kyseliny a výskyt srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky, nadváhy a mnohých ďalších ochorení. Transmastné kyseliny zvyšujú hladinu triglyceridov, hladinu LDL-cholesterolu, znižujú hladinu ochranného HDL-cholesterolu, čo má za následok kôrnatenie - zúženie ciev a trombózu - dočítame sa v článku Mayo Clinic.
Transmastné kyseliny zohrávajú okrem toho úlohu aj pri vzniku Alzheimerovej choroby a niektorých druhov nádorových ochorení. Sú schopné dostať sa počas kojenia materinským mliekom aj do organizmu dieťaťa.
Akým jedlám sa vyhýbať?
Začnime hneď s vymenovaním: mrazeným polotovarom, zmrzlinám a keksom (obsahujú veľa palmového oleja), jedlám rýchleho občerstvenia, čipsom, hotovým šalátovým zálievkam, , ako aj instantným práškom (polievky, omáčky). Vyhýbajte sa živočíšnym tukom a rastlinným maslám - margarínom, ktoré obsahujú aj prídavné látky, ako aj vyprážaným jedlám. Nepridávajte si do kávy práškový krém, vzdajme sa sladkostí, pokrytých polevou, ako napr. salonkám a mliečnym tyčinkám. Nenechajme sa zviesť lahodnými vôňami pekárenských výrobkov, a nevystavujme lisované rastlinné oleje plné omega-3 a omega-6 mastných kyselín (ľanový, konopný, olivový atď.) teplu.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stanovila maximálnu povolenú dennú dávku transmastných kyselín na 2 gramy. Toto množstvo ešte nepredstavuje nebezpečenstvo pre organizmus.
EÚ by mala zaviesť záväzné limity pre priemyselne vyrobené transmastné kyseliny - uvádza Spravodajstvo Európskeho parlamentu. Je alarmujúce, že “iba jeden z troch spotrebiteľov v EÚ vie o transmastných kyselinách, čo dokazuje, že opatrenia týkajúce sa označovania nestačia” - píše sa v správe.
Kým však tieto rokovania budú ukončené s očakávaným výsledkom, snažme sa o konzumáciu zdravých tukov a nezabudnime, že príjem tukov pomáha organizmu zabezpečiť časť potreby energie. Okrem toho tuk, v závislosti od druhu, zohráva úlohu aj pri ochrane orgánov. Zmierňuje produkciu žalúdočných kyselín, vyvoláva pocit sýtosti, a mnohé vitamíny, ako napríklad vitamíny A-, D-, E- a K, sú rozpustné iba v tukoch. Nadarmo teda konzumujeme čerstvé ovocie a zeleninu, bohaté na antioxidanty, tieto vitaminy sa však nedokážu dostatočne zúžitkovať, pokiaľ nie sú prítomné tuky, ktoré pomáhajú pri ich vstrebávaní.
Zdroje:
https://www.zdravieastyl.sk/potraviny-a-vyziva/205-transmastne-kyseliny-tichy-zabijak
http://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/high-blood-cholesterol/in-depth/trans-fat/art-20046114
http://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/20161020IPR47866/europoslanci-ziadaju-limit-pre-priemyselne-transmastne-kyseliny-v-potravinach
