Často chytíte rôzne infekcie, ste bez nálady a nemáte žiadnu energiu? Je možné, že Vaša črevná flóra nefunguje správne. V tomto prípade je dokonalým riešením na Vaše problémy užívanie symbiotík, ktoré súčasne obsahujú probiotiká aj prebiotiká.
V súvislosti s ochranou zdravia stále častejšie počujeme o úlohe probiotík, avšak reklamy väčšinou zabudnú spomenúť, že tieto dobré črevné baktérie potrebujú potravu, čiže prebiotiká. Bez nich sa probiotiká zbytočne dostanú do nášho organizmu, nebudú sa správne rozmnožovať, preto ani ich účinok nebude postačujúci.
Keď to chceme zhrnúť veľmi krátko, probiotiká sú – také prebiotické baktérie, ktoré sú najdôležitejšou stavebnou zložkou flóry hrubého čreva. Podieľajú sa na tvorbe niektorých tráviacich enzýmov, podporujú látkovú výmenu, pomáhajú odstrániť tráviace problémy, hnačku a zápchu, chránia zdravie črevného traktu. Neutralizujú časť toxických látok, zabraňujú rozmnožovaniu patogénnych mikroorganizmov, znižujú riziko vzniku rakoviny hrubého čreva.
Probiotiká sa okrem toho podieľajú aj na tvorbe kyseliny maslovej, vitamínu K, tiež vitamínu B7 a vitamínu B12, ktoré prispievajú k zachovaniu zdravia sliznice čriev. Nezabudnime ani na ich vplyv na posilňovanie imunitného systému, veď 70 percent buniek imunitného systému sa nachádza v hrubom čreve, ktoré je zároveň životným priestorom črevnej flóry. Náš imunitný systém funguje správne vtedy, keď v črevnej flóre je čo najväčšie množstvo probiotických baktérií.
Potravinami je možné najjednoduchšie doplniť kmene baktérií laktobacillus a bifidus. Na probiotiká sú bohaté kvasené mliečne výrobky (syry, jogurty, atď.), kyslá kapusta, kvasené uhorky, miso polievky (fermentovaná pasta).
K tomu, aby sa mohli uplatniť blahodarné účinky probiotík, musia v črevnom trakte ostať nažive, k čomu potrebujú prebiotiká. Tieto prirodzené látky (v prvom rade vlákninu) organizmus, ale ani škodlivé mikroorganizmy, nedokážu, alebo dokážu iba vo veľmi malom množstve zužitkovať, preto pre dobré črevné baktérie slúžia ako prvoradá potrava. V záujme toho, aby sa probiotické baktérie rozmnožovali, a aby sa do črevnej flóry dostali vo význačnom množstve, je príjem prebiotík nevyhnutný.
Najznámejšími vlákninami s prebiotickým účinkom sú inulín , pektín, fruktooligosacharidy (tieto sú obzvlášť dôležité), oligosacharidy glukózy, beta - glukán, ale aj laktóza v mlieku je prebiotikum.
Samozrejme, môžeme urobiť aj to, že sa o doplnenie probiotík a prebiotík postaráme osobitne, čo však ale zďaleka nie je ľahká úloha. Je potrebné vedieť, že črevná flóra každého jedného človeka je iná, taká, ako je otlačok prstov, avšak najčastejších 10-15 kmeňov baktérií sa nachádzajú v každom z nás. Musíme sa teda snažiť o to, aby sme do organizmu doplnili predovšetkým tieto. Symbiotiká dokážu presne toto: nachádzajú sa v nich najdôležitejšie probiotiká aj prebiotiká, v podstate je to ich dokonalá zmes. Ako všetky ostatné doplnky výživy, doplnky stravy, aj symbiotiká môžu byť rôzne. Vždy si vyberme ten produkt, ktorého kvalita je overená a obsahuje najviac kmeňov probiotických baktérií.
Najdôležitejším poznatkom je, že užívanie symbiotík nie je ničím ohraničené, v podstate sa s nimi nemôžeme predávkovať. Keď naša črevná flóra už nedokáže prijať viac dobrých baktérií, prebytok sa jednoducho vylúči, prebiotiká zase rozložia mikroorganizmy. Preto sa užívanie symbiotík odporúča aj v prípade, že nemáme žiadne ťažkosti. Vo zvýšenom množstve ich užívajme vtedy, keď pociťume neustálu únavu, zle spíme, často sa nakazíme (sezónnymi) infekciami, máme slabý imunitný systém, trápia nás tráviace ťažkosti. Môžeme ich užívať aj v rámci prevencie, na zlepšenie detoxikačnej funkcie organizmu, ale aj vtedy, keď sa chceme čo najskôr zotaviť z nejakej choroby. Podľa výskumníkov univerzity v Leeds je možné ich pomocou dosiahnuť dobré výsledky aj v prípade IBS. A ešte jedna vec, ktorá je na symbiotikách úžasná: odporúčajú sa každému, počnúc od detí, až po tých, ktorí sa už dožili krásneho veku.
Zdroj:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26107141
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4648921/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4676381