Aká je skutočná potreba bielkovín?
Mnohí sa vedome rozhodujú pre bielkovinovú diétu, avšak aká je skutočná denná potreba bielkovín?
Na začiatku 20. storočia strávil Vilhjalmur Stefansson - polárny vedec, dokopy päť rokov tak, že konzumoval iba mäso. To znamená, že konzumoval približne 80 % tukov a 20 % bielkovín. V roku 1928 zopakoval toto isté v rámci jednoročného výskumu v nemocnici Bellevue. Stefansson konzumoval viacnásobne viac, ako je denná potreba bielkovín.
Existuje otrava bielkovinami
Stefansson chcel týmto oponovať tým, ktorí tvrdili, že človek nedokáže prežiť, pokiaľ konzumuje len mäso. Bohužiaľ sám veľmi skoro ochorel, kým konzumoval len chudé mäso, ktoré neobsahovalo žiadne tuky. Prejavila sa u neho otrava bielkovinami, tzv. „rabbit starvation”. Príznaky zmizli až po tom, čo znížil príjem bielkovín a zvýšil príjem tukov.
Po tom, čo sa vrátil do New Yorku a pokračoval v priemernej americkej strave, ktorá obsahuje vyvážené množstvo bielkovín, sa jeho zdravotný stav - podľa jeho slov - zhoršil a vrátil sa späť k diéte s nízkym obsahom uhľohydrátov a s vysokým obsahom tuku a bielkovín. Túto diétu dodržiaval až do svojej smrti. Zomrel ako 83 ročný.
Stefanssonove pokusy patria medzi tie, ktorých výsledky potvrdzujú, že príjem nadmerného množstva bielkovín môže mať vážne a nepríjemné následky. Predaj výživových doplnkov, obsahujúcich bielkoviny, poukazujú na to, že nemáme jasno v tom, aké množstvo bielkovín potrebujeme, aký je najlepší spôsob konzumácie, a nevieme, o tom, že príliš veľké , ale aj príliš malé množstvo bielkovín môže byť nebezpečné
Aká je denná potreba bielkovín?
Nakoľko počet tých, ktorí trpia nadváhou, sa za posledné dve desaťročia zdvojnásobil, čoraz viac si uvedomujeme, čo konzumujeme. Za posledné roky mnohí z nás vymenili biely chlieb za tmavý, celozrnný a nepijeme už ani plnotučné mlieko. Stredobodom našej pozornosti sa stal príjem primeraného množstva bielkovín, čo môžeme dosiahnuť konzumáciou proteínových tyčiniek, müsli, či polievok, ktoré vládnu v regáloch supermarketov. Celkový trh bielkovinových doplnkov výživy dosiahol v roku 2016 sumu 12,4 miliárd dolárov. Z toho jednoznačne vyplýva, že pociťujeme nutnosť prijímať čo najviac bielkovín. Niektorí vedci však tvrdia, že nákup jedál s vysokým obsahom proteínov nie je nič iné, len zbytočné plytvanie peniazmi.
U tých dospelých, ktorí nežijú aktívny život, je potreba bielkovín 0,75 gramov na jeden kilogram telesnej hmotnosti. U mužov je to v priemere 55 gramov a u žien približne 45 gramov bielkovín denne.
Nízky príjem bielkovín má za následok vypadávanie vlasov, kožné ochorenia a stratu svalovej hmoty. Našťastie, tieto príznaky sa objavujú len zriedkavo, a hlavne u tých, ktorí trpia aj inými poruchami príjmu potravy.
Kto vlastne najviac získa zvýšeným príjmom bielkovín?
Staršia veková kategória. A to v podstate preto, že ako starneme, potrebujeme čoraz viac proteínov pre zachovanie svalstva. Bohužiaľ v staršom veku sme náchylní jesť menej a obľubujeme skôr sladké a kyslé chute.
Zdroj:
http://www.bbc.com/future/story/20180522-we-dont-need-nearly-as-much-protein-as-we-consume
