Mastné jedlá sú na zozname zakázaných jedál pri zdravom stravovaní? Prospieva mlieko organizmu? Zoznam mýtov o výžive je dlhý. Knowridge Science Report uverejnil zoznam tých najčastejších.
Karin Michels, odborníčka na výživovú epidemiológiu, pravidelne prednáša v súvislosti so zdravým stravovaním. Michels sa domnieva, že mýtov o výžive, ktoré sa dostávajú do širokého povedomia, je mnoho, čo má za následok skutočnosť, že sa ľudia v súvislosti so stravovaním rozhodujú často rozhodnutia.
Podľa spätnej väzby od jednotlivcov sa Michels - predsedníčka a profesorka oddelenia epidemiológie na Univerzite všeobecného zdravotníctva UCLA - domnieva, že v mnohých prípadoch samotní lekári neposkytujú svojim pacientom správne rady ohľadom výživy. Pozrime sa na najčastejšie mýty o výžive, ktoré by profesorka Michels rada vyvrátila.
Významnú časť svojej kariéry venovala Michels tým, že ako možno optimalizovať zdravie pomocou správneho jedálníčka. “Podľa väčšiny obyvateľstva všetko závisí od génov, svoje zdravie dokážeme ovplyvniť nanajvýš tým, že nebudeme fajčiť, nebudeme mať nadváhu, správne sa budeme stravovať, alebo dostatočne cvičiť.”
V súvislosti so stravovaním s nižším obsahom uhľohydrátov, ktoré si získalo v posledných rokoch mnoho prívržencov, Michels doporučuje, aby sme nemenili pomer konzumovaných uhľohydrátov, skôr by sme sa mali zamerať na to, aby sme sa vyhýbali rafinovaným uhľohydrátom a cukrom. Namiesto toho doporučuje zvýšiť príjem celozrnných obilnín, vo forme takých, ako napr. ovos, quinoa, ryža a cestoviny. (Quinoa je mimochodom posilňuje rad superpotravín chrániacich zdravie, o čom sa možno podrobnejšie dočítať na stránkach DrNaturaSupergreens.)
Nemá zmysel vyhýbať sa obilninám s obsahom lepku, pokiaľ netrpíme intoleranciou na lepok, pretože takto si upierame mnoho hodnotných živín, vláknin.
Mnohí sú toho názoru, že srdcu prospieva, pokiaľ znížime príjem tukov. Podľa profesorky Michels jedna tretina jedálníčka v USA pozostáva z tukov, ale to nemusí byť v každom prípade problém.
“Čo je potrebné zmeniť, je druh tukov, ktoré konzumujeme” - vysvetľuje Michels. To znamená, že je potrebné uprednostniť nenasýtené tuky, namiesto nasýtených transtukov - transmastných kyselín.
Nenasýtené tuky - ako napr. olivový olej, repkový olej, ryby, orechové plody, alebo avokádo - zvyšujú hladinu “dobrého” HDL cholesterolu v tele. V potravinách živočíšneho pôvodu, medzi ktoré môžeme zaradiť mliečne výrobky, margaríny, keksy a iné pochutiny, je veľké množstvo nasýtených tukov, ktorý zvyšuje hladinu “zlého” LDL cholesterolu.Je dobré vedieť, že kokosový olej, ktorý sa všeobecne považuje za zdravý, obsahuje veľké množstvo tuku.
Iný smer zosobňuje paleo strava. Tá doporučuje nasledovať životný štýl našich predkov, ktorý sa zakladá na zásade “ulov a uskladni”, s konzumáciou veľkého množstva červeného mäsa, s vynechaním obilovín.
“Nie sme takí, ako naši predkovia - namiesto toho, aby sme celý deň boli na nohách, väčšina z nás sedí pri počítači” - tvrdí Michels.
Namiesto toho, aby sme nasledovali vyššie uvedený spôsob stravovania, bude najlepšie sústrediť sa na vyvážený jedálníček, ktorý obmedzuje konzumáciu červeného mäsa. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) kvalifikovala tento druh mäsa v roku 2015 za rakovinotvorný.
Profesorka Michels sa často stretáva s odôvodnením, že konzumácia červeného mäsa je dôležité v záujme prevencie nedostatku železa. Mnohí však neberú do úvahy skutočnosť, že železo pochádzajúce z červeného mäsa sa v mnohých ohľadoch líši od železa z rastlinných zdrojov, ako napr. zo strukovín a celozrnných obilnín. “Železo nachádzajúce sa v červenom mäse v skutočnosti zvyšuje riziko vzniku kardio-vaskulárnych ochorení” - vysvetľuje Michels. “Železo, ktoré obsahuje fazuľa a zelenolistá zelenina, je omnoho zdravšie. .”
Bohužiaľ organizmus dokáže rastlinné tuky spracovať ťažšie, preto sa odporúča konzumovať z týchto čo najviac, alebo zároveň konzumovať potraviny bohaté na vitamín C, podporujúc tak vstrebávanie tukov.
Profesorka Michels dostáva často otázky ohľadom nutnosti doplnkov výživy. Jediné, čo skutočne odporúča je vitamín D. Približne jedna tretina obyvateľstva USA - hlavne v severných oblastiach - trpí nedostatkom vitamínu D, avšak mnohí o tom ani nevedia, nezbadajú príznaky tohto nedostatku na sebe. I napriek tomu, že jednotlivé potraviny obsahujú túto živinu, je priam nemožné dostať do organizmu potrebné množstvo iba konzumáciou týchto potravín. Popritom však blokujeme najlepší zdroj vitamínu D, keď v rámci prevencie rakoviny kože používame prostriedky proti slnečným lúčom.
Najjednoduchším riešením tejto dilemy je užívanie vitamínu D.
Podľa niektorých je alkohol vyslovene škodlivý, avšak toto rozhodnúť nie je tak jednoduché. “Alkohol prečisťuje koronárne cievy, čo môže pomôcť pri prevencii ochorení koronárnych ciev, hlavne v tom prípade, pokiaľ sa toto ochorenie v kruhu blízkych príbuzných už vyskytlo.”
Na druhej strane je potrebné nájsť rovnováhu, pretože nadmerná konzumácia alkoholu zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Obmedzme konzumáciu alkoholu na jeden nápoj denne.
Príliš mnoho kávy škodí zdraviu, avšak Michels tvrdí, že znižuje riziko vzniku mnohých ochorení, ako napríklad cukrovka (diabetes), či agresívna rakovina prostaty.
Vápnik posilňuje kosti, avšak podľa profesorky Michels sa oplatí zamerať pozornosť na doplnenie vitamínu D, pretože vyrovnanou stravou je možné doplniť organizmu potrebné množstvo vápnika, a vitamín D má pozitívne účinky na zdravie kostí.
Zvýšený príjem vápnika je potrebný u dvoch skupín: malé deti a ženy po menopauze, v záujme prevencie proti osteoporóze. Nie je potrebné preháňať to s doplnením vápnika, pretože zvyšuje riziko vzniku ochorení koronárnych ciev.
V širších kruhoch obyvateľstva sú presvedčení, že mlieko je zdravé, avšak podľa Michels to tak v prípade mlieka živočíšneho pôvodu nie je (alternatívy rastlinného mlieka, ako mandľové, alebo sójové mlieko sú lepšie). Toto je tiež jeden z mýtov o výžive.
“Kravské mlieko nie je určené pre ľudí - jeho zloženie je úplne odlišné, ako u materského mlieka” - uvádza Michels. Časťou problému je skutočnosť, že v záujme vyššej účinnosti sú kravy oplodnené insemináciou, aby boli čo najdlhší čas v stave gravidity (teľnosti) a kojenia (produkcii mlieka). Značná časť tehotenských hormónov - estrogénu a progesterónu - sa dostáva do mlieka určeného konzumentom, čo môže napomáhať vzniku niektorých druhov nádorov.
Zdroj:
https://knowridge.com/2019/01/9-big-myths-about-healthy-eating-everyone-need-to-know/
https://www.supergreens.sk/co-je-to-superpotravina/
https://www.supergreens.sk/