Imunoglobulíny a ich význam - Prečo sú protilátky potrebné?
Na to, aby náš organizmus dokázal bojovať proti cudzorodým látkam - patogénom, parazitom a toxínom - sú potrebné aj protilátky. Tieto bielkovinové molekuly sú imunoglobulíny (protilátky, antigény), ktoré môžeme dodať organizmu aj “zvonka” a zvýšiť tak jeho obranyschopnosť. Spoznajte cennú prírodnú látku, pomocou ktorej je možné zvýšiť počet imunoglobulínov tým najjednoduchším spôsobom.
Pri imunitných reakciách organizmu zohrávajú dôležitú úlohu viaceré druhy imunoglobulínov. Keď sa do nášho tela dostanú cudzorodé látky (napríklad rôzne škodlivé baktérie, huby, vírusy, toxíny, parazity) imunoglobulíny ich dokážu rozpoznať, naviazať na seba, neutralizovať a odstrániť.
Ako sa vytvárajú?
Zatiaľ čo bábätká vďačia svojej imunite imunoglobulínom z materského mlieka, neskôr si novorodenec, ako súčasť imunitnej odpovede, začína vytvárať vlastné protilátky, takzvané B lymfocyty, ktoré sa diferencujú na plazmatické bunky. Imunoglobulíny nachádzajúce sa v krvi, v medzibunkovom priestore, tekutých žľazách a sliznici sa delia na päť hlavných tried pod skratkami: IgG, IgM, IgE, IgD a IgA.
-
Organizmus novorodenca ako prvý produkuje imunoglobulín IgM, ktorý je najčastejšou súčasťou primárnej imunitnej odpovede na cudzorodú látku. Vytvára sa predovšetkým v krvnom sére a v malom množstve aj na slizniciach.
-
Približne dve tretiny protilátok - imunoglobulínu IgA, produkujúcich sa v dospelom organizme a dosahujúcich váhu priemerne tri gramy, majú primárnu úlohu chrániť sliznicu (respiračný trakt, tráviaci trakt, pohlavné orgány). Zúčastňujú sa na ochrane slizničnej imunity, pomáhajú v boji proti škodlivinám, ktoré sa dostávajú do nášho tela vdýchnutím zo vzduchu, ústami, alebo priľnutím na pokožku.
-
Dominantná protilátka v ľudskom sére je Imunoglobulín IgG, ktorý sa najčastejšie nachádza v krvi a intersticiálnej tekutine. Jeho najdôležitejšou úlohou je neutralizovať patogénne mikroorganizmy a toxíny vytvárajúce sa počas látkovej premeny patogénov. Súčasne sa podieľa aj na odstraňovaní zvyškových látok vzniknutých počas zápalových procesov, alebo v dôsledku odumretia buniek.
-
V bežných prípadoch obsahuje krv veľmi malé množstvo imunoglobulínu IgE, produkovaného organizmom proti alergénom. Pokiaľ príde alergický pacient do styku s niektorým alergénom, množstvo imunoglobulínu IgE sa náhle zvýši a rozvinie sa “precitlivelosť” organizmu na daný alergén. Pri ďalšom “stretnutí” s alergénom sa spustí vylučovanie histamínu, následkom čoho vznikajú alergické ťažkosti.
-
Najmenšie množstvo protilátok v ľudskom tele predstavuje imunoglobulín triedy IgD, jeho úloha v organizme ešte nie je presne objasnená.
Nedostatok protilátok
Pokiaľ organizmus nie je schopný produkovať dostatok imunoglobulínov alebo protilátky vôbec nevytvára, môže mať tento stav vážne zdravotné následky. Zvyšuje sa miera výskytu chronických infekčných chorôb, rovnako narastá aj riziko vzniku rakoviny a autoimunitných ochorení. Dôsledkom nedostatku protilátok sa naruší činnosť vnútorných orgánov, spomalí sa proces hojenia rán a regenerácie tkanív. Imunodeficit môže byť vrodené ochorenie, ale môžu ho spôsobiť aj niektoré metabolické, nádorové a autoimunitné ochorenia. Deficit protilátok sa zvyčajne prejaví už detstve.
Ako nahradiť imunglobulín?
Pokiaľ je imunodeficit dedičného charakteru, alebo sa vyskytuje chronicky, je potrebné užívať lieky obsahujúce imunoglobulíny. V takom prípade, rovnako ako aj z preventívneho hľadiska a hľadiska posilnenia imunity sa odporúča užívať kravské kolostrum (mledzivo), dostupné vo forme doplnkov stravy. Kravské kolostrum je totiž nesmierne bohatým zdrojom imunoglobulínov, ktoré sú pre organizmus veľmi prospešné. Jeho pravidelné užívanie v období zvýšeného výskytu infekčných ochorení výrazne znižuje riziko vzniku chrípky a iných infekcií.
Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18538107
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3670108/
