Zápal slepého čreva: operácia nie je nutná v každom prípade
Vo väčšine prípadov je úplne zbytočná operácia v prípade zápalu slepého čreva, v niektorých prípadoch totiž postačí antibiotická liečba, tvrdia vedci z Univerzitnej nemocnice v Turku. Štúdiu na túto tému uverejnili v aktuálnom vydaní odborného časopisu Journal of the American Medical Association.
Podľa jednej fínskej štúdie je možné zápal slepého čreva vo väčšine prípadov vyliečiť pomocou antibiotík, nie je potrebný chirurgický zákrok. Takáto liečba si vyžaduje omnoho kratšiu dobu liečby, ale odbremení pacienta od pooperačných komplikácií.
“V liečbe zápalu slepého čreva nastala nová éra”
Dlhé desaťročia sa pokladal zápal slepého čreva za akútny stav, kedy je nutné slepé črevo pacienta odstrániť chirurgickým zákrokom, nakoľko tu hrozilo, že praskne, následkom čoho hrozilo pacientovi úmrtie.
Pomocou snímacích postupov, v prvom rade CT snímok (počítačová tomografia), je omnoho jednoduchšie rozhodnúť, či hrozí perforácia slepého čreva, alebo je možné pacienta liečiť pomocou antibiotík, bez potreby operácie. Teraz sa však ukázalo, že u dvoch tretín pacientov so zápalom slepého čreva nie je nutné počítať s perforáciou, u nich postačí antibiotická liečba - operácia slepého čreva nie je potrebná - napísali vedci z Univerzitnej nemocnice v Turku.
Paulina Salminen a jej výskumný tím sledovali doteraz najdlhšiu dobu dospelých pacientov, u ktorých prebiehala liečba zápalu slepého čreva pomocou antibiotík, bez operácie. Táto štúdia podporuje výsledky práce spred troch rokov, ktoré dostali k dispozícii po ročnom sledovaní.
Podľa článku redakcie časopisu, v ktorom bola štúdia zverejnená, “v liečbe zápalu slepého čreva nastala nová éra”.
Pomer úspechu antibiotickej liečby je takmer 64 percent
Operácia, pomocou ktorej je slepé črevo odstránené, je najčastejším akútnym zákrokom v celosvetovom merítku, v USA vykonajú takýchto operácií približne 300 tisíc v priebehu roka. Naša štúdia poukazuje na to, že vo väčšine prípadov sa mohlo operácii predísť - vyjadrila sa Paulina Salminen.
V rámci štúdie bolo vyšetrených približne 500 dospelých fínskych pacientov. Pomocou CT snímok zistili, že nie sú ohrození perforáciou slepého čreva. Polovica skupiny bola liečená antibiotikami a ostatní operačným zákrokom. Zo skupiny liečenej antibiotikami bola u 100 osôb v priebehu piatich rokov nutná operatívna liečba - väčšinou v prvom roku po antibiotickej liečbe - z dôvodu podozrenia opätovného zápalu slepého čreva.
Na základe výsledkov bola úspešnosť liečby antibiotikami takmer 64%.
U pacientov, ktorí prekonali operáciu sa u každého štvrtého objavili pooperačné komplikácie - väčšinou infekcia v okolí rany, bolesti brucha a pruh - na rozdiel od pacientov, ktorí boli liečení antibiotikami, u ktorých sa komplikácie objavili iba u siedmich percentách.
Pacienti liečení medikamentóznou liečbe boli práceneschopní v priemere o 11 dní menej, navyše náklady na liečenie u tejto skupiny boli zhruba o 60 % nižšie, ako u pacientov po chirurgickom zákroku. Náklady na liečbu po dobu piatich rokov štúdia neobsahovala.
U fínskych pacientov, ktorí podstúpili operáciu, nebola vykonaná operácia formou jednej dierky, ktorá bola jednoduchšia, ale operačný rez bol vykonaný tradičným spôsobom.
Aké sú príznaky zápalu slepého čreva?
I napriek tomu, že ťažkosti môžu naznačovať aj iné ochorenia, najznámejšími príznakmi zápalu slepého čreva v mnohých prípadoch sú nasledovné:
- Nechutenstvo
- Nevoľnosť
- Potenie
- Zvracanie
- Hnačka
- Nadúvanie
- Zápcha
- Horúčka
- Bledosť
- Závrate
V pokročilom štádiu môže kašeľ, kýchnutie, alebo intenzívnejší pohyb vyvolať zosilňujúcu, bodavú bolesť, ktorá sa objavuje v oblasti panvovej kosti, ako aj v oblasti pupku.
Zdroj:
https://jamanetwork.com/journals/jama/article-abstract/2703354?resultClick=24
