V horúčavách sa nízky krvný tlak prejavuje často
V letných horúčavách a organizmus proti prehrievaniu chráni znižovaním telesnej teploty v prvom rade potením. Žily a cievy sa rozšíria, následkom čoho klesá krvný tlak, zvyšuje sa činnosť srdca. Pozbierali sme to najdôležitejšie, čo treba vedieť na túto tému.
I napriek tomu, že je nízky krvný tlak väčšinou sprevádzaný „iba” závratmi, nevoľnosťou, celkovým zlým pocitom, mali by sme ho brať vážne. Hlavne, pokiaľ sa príznaky stávajú chronickými, čiže pretrvávajú dlhšiu dobu.
Pri téme problémov s krvným tlakom nás väčšinou napadnú väčšinou riziká jeho vysokých hodnôt. Nie náhodou, pretože tento problém je kolískou pre vznik kardiovaskulárnych ochorení. Varovanie, že vysoký krvný tlak je nezlučiteľný so zdravím, je opakovaný až do znudenia. Práve preto sme náchylní nebrať znížený krvný tlak (hypotónia) na vedomie, pritom aj tento stav môže spôsobiť nepríjemné prekvapenia.
Je nebezpečný, pokiaľ je chronický
V prvom rade si musíme ujasniť, že na obavy je dôvod v tom prípade, pokiaľ je nízky krvný chronický, čiže dlhodobý a opakovaný. Chvíľkový pokles tlaku pri zmene pozície tela, napríklad pri náhlom postavení sa zo sedu, alebo ľahu, ktorý trvá len krátky čas, spravidla neznamená zdravotné problémy.
Čo hovoria čísla?
Hypotónia má niekoľko definícií. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie hovoríme o nízkom krvnom tlaku pri nasledovných hodnotách: u žien pod 100/60, u mužov pod 110/70 Hgmm. Ešte nižšie stanovila hranicu najväčšia nezisková svetová zdravotnícka inštitúcia Klinika Mayo (Mayo Clinic), zamestnávajúca takmer 4500 lekárov a vedcov, ktorá za hraničnú hodnotu považuje 90/60 Hgmm.
Príznaky nízkeho krvného tlaku 
Jeho diagnostiku sťažuje, že nemá charakteristické príznaky, na ochorenie môže poukazovať častejší súhrnný výskyt nasledovných príznakov. Pokiaľ teda máme pravidelné závraty – hlavne pri rannom vstávaní, premáha nás únava a sme bez nálady, často nás trápi bolesť hlavy, hučí nám v ušiach, trvalo sa cítime nepohodlne, ťažšie sa sústreďujeme, pociťujeme nutkanie na zvracanie bez príčiny, ťažšie sa nám dýcha, pri náhlej zmene polohy sa nám zahmlieva pred očami, alebo vidíme rozmazane, prípadne dlhodobo trpíme nechutenstvom, zamyslime sa nad možnosťou nízkeho krvného tlaku. Je tiež dôležité, že nevoľnosti väčšinou sprevádza potenie, zrýchlený tep, bledosťou, studené končatiny. Pri týchto stavoch si vždy na porovnanie zmerajme krvný tlak a obráťme sa na svojho lekára.
Ako si merať krvný tlak?
Je dôležité, aby sme krvný tlak merali vždy v rovnakom čase, na tej istej ruke a v pokojnom duševnom rozpoložení. Pokiaľ meranie vykonávame v sede, berme ohľad na to, že hodnota diastolického tlaku bude vždy o 5 mmHg vyššia, ako keby sme si krvný tlak merali vo vodorovnej polohe - poležiačky. Vždy merajme trikrát po sebe, na ramene, vo výške srdca, nohy si neprekrížme, z nameraných hodnôt urobme priemer. Chronická hypotónia sa potvrdí v tom prípade, pokiaľ hodnoty ostanú niekoľko dní po sebe pod hladinou limitných hodnôt.
Rizikové faktory 
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že chronicky nízky tlak sa týka väčšinou mladých, vysokých žien. Pokles krvného tlaku pri náhlej zmene telesnej polohy je zase častejší u ľudí nad 65 rokov. Za rizikový faktor je možné považovať Parkinsonovu chorobu, cukrovku, nízku telesnú hmotnosť, a tiež dedičnosť, pri jeho vzniku môže zohrať úlohu aj nesprávne fungujúci nervový systém. Vyvolať ho môžu aj niektoré psychiatrické a kardiologické lieky, lieky na zvýšenie potencie, beta-blokátory, diuretiká, znížená funkcia štítnej žľazy, ochorenia nadobličiek a hypofýzy, cievne problémy, ochorenia srdca, anafylaktický šok a tehotenstvo. Ku vzniku nízkeho krvného tlaku môže viesť aj neustále ležanie, nedostatočný príjem vody a soli, čo je typické hlavne pre starších. Na pozadí môže stáť aj nedostatočný príjem vitamínu B12 a kyseliny listovej.
Následky nízkeho krvného tlaku
Našťastie, nízky tlak spôsobuje vážne ochorenia iba zriedkavo, pokiaľ však trvá dlho, môže mať aj vážne následky. Kazí pamäť a duševný výkon, môže spôsobiť depresie. Medzi riziká nízkeho krvného tlaku patrí aj to, že odstupom času pacient dokáže svoje denné činnosti vykonávať ťažšie, značne sa zvýši riziko vzniku demencie. Jeden nórsky výskum za účasti 60 tisíc osôb objavil priamu spojitosť medzi nízkym krvným tlakom a úzkosťou.
Liečba nízkeho krvného tlaku
Rovnako, ako pri rôznych iných prípadoch, aj pri liečbe nízkeho krvného tlaku môže byť najlepšou metódou zmena životného štýlu. Jej základom je každodenný pohyb, v rámci neho najmä jogging, beh, plávanie, bicyklovanie a kardio - cvičenia, ktoré najviac prospievajú srdcovo – cievnemu systému. Dbajme na dostatočný príjem tekutín. Pre dospelého človeka sa odporúča denne vypiť minimálne 2,5-3 litre čistej vody, ktorá by mala byť rozdelená do pravidelných dávok. Náhlej zmene krvného tlaku, preto aj nepríjemným príznakom, ktoré s tým súvisia, sa môžeme vyhnúť, pokiaľ zo sedu a z ľahu budeme vstávať pomaly. Dnes už existuje aj medikamentózna liečba, ktorá sa však odporúča iba vo vážnejších prípadoch. Okrem toho, samozrejme, musíme venovať pozornosť aj odstráneniu vyvolávajúcich faktorov.
Zdroje:
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/low-blood-pressure/symptoms-causes/syc-20355465
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmedhealth/PMHT0023509/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2465598/
https://primar.sme.sk/c/4116894/nizky-krvny-tlak-hypotonia.html
