Kyselina listová môže uškodiť, užívajme miesto nej foláty
Syntetická kyselina listová sa uplatňuje s omnoho nižšou účinnosťou, ako prírodné foláty. Dokonca nielenže sa využíva horšie, ale inaktívna kyselina listová môže mať aj škodlivý vplyv na zdravie – píše sa v článku časopisu Healthline.
Kyselina listová je syntetická forma folátu, je to vo vode rozpustný vitamín, ktorý sa nazýva ja vitamín B9. Často sa pridáva do potravín, napríklad k rafinovaným pšeničným produktom, ku chlebu a k pšeničným vločkám, ktoré sa konzumujú na raňajky, a tiež k doplnkom výživy s obsahom vitamínov a minerálnych látok.
Nakoľko sa kyselina listová od prírodného folátu líši, je potrebné ju transformovať do aktívnej formy ešte pred tým, ako ju môže organizmus využiť, a práve z tohto môžu vzniknúť problémy. Ako rýchlo tento proces prebieha je ovplyvnené aj genetikou, preto je otázka kyseliny listovej momentálne vo výskumoch súvisiacich s výživou „horúcou témou”.
Kyselinu listovú je však potrebné pred tým v organizme pretransformovať na aktívnu formu, ktorá má chemický názov 5-MTHF. K tomu potrebuje enzým methylene tetrahydrofolate reductase (MTHFR).
Niektorí ľudia majú takú genetickú chybu, kvôli ktorej ich enzýmy MTHFR sú menej vhodné na pretransformovanie kyseliny listovej na 5-MTHF. Toto môže viesť k nahromadeniu kyseliny listovej v krvi, čo negatívne vplýva na zdravie, vrátane zlej imunity, zníženej mozgovej činnosti a nárastu už existujúcich rakovinových nádorov.
Ešte je potrebných veľa výskumov ohľadom toho, či by sa mali ľudia s mutáciou MTHFR vyhýbať konzumácii veľkého množstva kyseliny listovej a vybrať si také doplnky výživy, ktoré obsahujú aktívny 5-MTHF.
Koľko kyseliny listovej potrebujeme denne?
Nakoľko je kyselina listová syntetickou formou vitamínu B9, jej užívanie nie je potrebné.
Najlepšia je kyselina listová v potravinách, konzumujme radšej foláty pomocou potravín a vyhýbajme sa syntetickým prípravkom kyseliny listovej.
Výskumy však naznačujú, že väčšina ľudí neprijíma do organizmu dostatočné množstvo potravín bohatých na kyselinu listovú. Kvôli tomu veľa krajín, medzi nimi aj Spojené štáty Americké a Kanada, pridávajú k rafinovaným potravinám, napríklad k bielej múke a chlebu, kyselinu listovú.
V Spojených štátoch Amerických zvýšili príjem folátov o 28% a mieru nedostatku kyseliny listovej – pri meraní koncentrácie kyseliny listovej v červených krvinkách – znížili z 39% na menej ako 4%.
Nakoľko väčšina ľudí konzumuje aj prírodnú, aj syntetickú formu kyseliny listovej, odporúčaná denná dávka sa označuje ako „ekvivalent potravinového folátu ” (DFE):
1 mikrogram prírodného folátu z potravín = 1 DFE
1 mikrogram syntetickej kyseliny listovej pridanej do potravín = 1,7 DFE
1 mikrogram syntetickej kyseliny konzumovanej nalačno= 2 DFE
Odporúčaný denný príjem folátu (RDI) je 400 mikrogramov DFE u dospelých a 600 mikrogramov DFE počas tehotenstva.
Syntetická kyselina listová nie je potrebná živina. Z prírodného folátu potrebujú dospelí ľudia denne v priemere 400 mikrogramov, kým je pre tehotné ženy odporúčaná denná dávka 600 mikrogramov.
Výhody vitamínu B9
Vhodná hladina vitamínu B9 má mnoho zdraviu prospešných výhod.
Nízka hladina kyseliny listovej spôsobuje takú poruchu nervového uzáveru, akými sú rázštep chrbtice alebo hydrocefalus.
Nakoľko 90% žien nemá vhodnú hladinu kyseliny listovej, odporúča sa denný príjem 400 mikrogramov kyseliny listovej.
I keď je na trhu dostupných veľa takých doplnkov výživy pre tehotné ženy, ktoré obsahujú kyselinu listovú, dobré je nájsť si také, ktoré obsahujú pre organizmus dobre využiteľný, aktívny 5-MTHF.
Vysoký príjem folátu môže poskytnúť ochranu pred niektorými nádormi, medzi nimi pred nádorom prsníkov, čriev, pľúc a pankreasu. Je to pravdepodobne preto, pretože foláty zohrávajú istú úlohu pri génových expresných procesoch. Niektorí vedci si myslia, že nízka hladina kyseliny listovej spôsobuje abnormálny rast buniek a riziko vzniku rakoviny.
Doplnky s kyselinou listovou – ale nie prírodná kyselina listová – tiež súvisia s výskytom niektorých druhov rakoviny, sú však ešte potrebné ďalšie výskumy aby bolo možné pochopiť, ako vplýva dlhodobé užívanie kyseliny listovej vo forme doplnkov výživy na riziko vzniku rakoviny.
Kyselina listová znižuje vysokú hladinu homocysteínu, ktorý je jeden z dôvodov vzniku ochorení srdca.
I keď výskumy ukazujú, že denne užívané doplnky kyseliny listovej dokážu hoci až o 25% znížiť hladinu homocysteínu, avšak toto zníženie nekorešponduje s nižším pomerom ochorení srdca. Dôvod nie je jasný, predpokladá sa však, že okrem homocysteínu ovplyvňujú vznik ochorení srdca aj iné dôležité aspekty.
V mnohých štátoch, vrátane Spojených štátov Amerických a Kanady, ku každému rafinovanému pšeničnému produktu pridávajú kyselinu listovú.
Medzi potraviny obohatené o kyselinu listovú patria:
- Chlieb
- Raňajkové obilniny
- Zákusky a keksíky
- Energetické nápoje
- Proteínové tyčinky
- Cestoviny
- Biela ryža
Prírodným zdrojom kyseliny listovej sú:
- Pečeň
- Sójové bôby
- Šošovica
- Fazuľa
- Špargľa
- Špenát
- Artičoky
- Stonky hľuzovej zeleniny
- Kel
- Mrkva
- Brokolica
Príznaky a znaky nedostatku kyseliny listovej:
- Zvýšená hladina homocysteínu v krvi
- Megaloblastická anémia
- Únava
- Slabosť
- Podráždenosť
- Dýchavičnosť
Nedostatok kyseliny listovej sa dá kontrolovať meraním koncentrácie kyseliny listovej v červených krvinkách.
Vedľajšie účinky kyseliny listovej
Sú také vedľajšie účinky, ktoré si musíme pri užívaní kyseliny listovej uvedomiť.
Megaloblastická anémia môže byť znakom nedostatku kysliny listovej, ale aj vitamínu B 12. Kyselinou listovou je možné anémiu korigovať bez toho, aby bol liečený nedostatok vitamínu B12.
Niektoré výskumy preukázali súvislosť medzi užívaním kyseliny listovej a niektorými rakovinovými ochoreniami. Kyselina listová môže však aj podporiť rast niektorých už existujúcich nádorov, to si však ešte vyžaduje ďalšie výskumy.
Nakoľko je transformovanie kyseliny listovej do aktívnej formy dlhým procesom, v krvi sa môže tvoriť voľná kyselina listová. Prítomnosť neaktívnej kyseliny listovej sa dáva do súvisu so zlým imunitným systémom a zníženou činnosťou mozgu.
