Štiavec tupolistý je nielen výbornou surovinou pre prípravu šalátov, no svoje popredné miesto si získala aj ako liečivá rastlina. Americkí indiáni ju s obľubou používali na hojenie rán a tiež pre jej mnohé ďalšie prospešné vlastnosti.
Štiavec tupolistý stimuluje funkciu pečene, napomáha tráveniu a je preto výborným detoxikačným prostriedkom s miernym laxatívnym účinkom. Jeho korene používali indiáni na zmiernenie tráviacich ťažkostí a ako preháňadlo, veľký význam priraďovali aj listom tejto divoko rastúcej liečivej bylinky.
Štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) je bohatý na antioxidanty a flavonoidy s protizápalovým účinkom, taníny a vitamíny B , ktoré sú potrebné pre správne fungovanie nervovej sústavy. Okrem toho táto liečivá rastlina obsahuje aj horčík nevyhnutný pre zdravú funkciu srdca, ďalej železo, fosfor a vápnik. V štiavci, obzvlášť v jeho koreni, sa vo veľkej miere nachádza rumicín so silnými antibakteriálnymi účinkami, ktorý dokáže zničiť aj mimoriadne odolnú baktériu Staphylococcus aerus. V ňom obsiahnutý glikozid stimuluje sekréciu žlče, čím napomáha správnej funkcie pečene, nahromadené toxíny sa tak dokážu z tela rýchlejšie odplaviť.
Keďže rumicín má dezinfekčný účinok, obklad pripravený z odvaru štiavca sa účinne využíva pri rôznych zápaloch kože. Obklad alebo masť zo štiavca upokojuje príznaky popálenín a prispieva k hojeniu psoriázy a ekzému, zabraňuje infekcii otvorených rán a abscesov, zmatňuje rušivé škvrny. Štiavec je dobre použiteľný na popŕhleniny, kedy sa zasiahnutá časť pokožky natiera listom. Obklad pripravený zo štiavca má upokojujúce účinky, ale je výborným prírodným liekom aj na liečenie vredov, žihľavky, svrbenia, bodnutia hmyzom, svrabu a zapálenú pokožku s akné. Efektívnejšie a praktickejšie je použitie obkladu a odvaru súčasne.
Do šálky vložíme 1-2 polievkové lyžice štiavca a zalejeme 2 dcl vriacej vody. Necháme odstáť 15 minút, následne scedíme. Podľa možnosti sa čaj neochucuje, odporúča sa piť denne 2 šálky, najlepšie na lačno. Pre dosiahnutie čo najlepších liečivých účinkov by ste po jeho vypití nemali jesť asi pol hodinu. Listy štiavca obsahujú oxaláty, ktorých prehnaná a dlho trvajúca konzumácia môže mať za následok vznik žlčníkových kameňov.
V stredovekom Anglicku sa štiavcu pripisovala aj magická moc, domnievali sa, že jeho listy pomôžu proti urieknutiu bosorkami.