Dlhé desaťročia sa udržiaval mýtus, že mäso, mliečne výrobky a v nich obsiahnuté bielkoviny zabezpečujú prísun energie a sily, ktorá je potrebná k stavbe svalovej hmoty. Táto teória ale padla, mnoho svetoznámych športovcov žije na bezmäsitej strave.
Kulturista Alexander Dargatz, pilot F1 Lewis Hamilton, tenistka Venus Williams a ultramaratónec Scott Jurek sú schopní vysokej výkonnosti popri vegetariánskej a vegánskej strave, ba čo viac, za svoje úspechy v športe vďačia bezmäsitej strave.
Existujú potraviny, ktoré sú nielenže nezdravé, ale doslova brzdia športové výkony. Športovci žijúci na bezmäsitej strave naopak často zdôrazňujú, že vďaka takejto strave im vzrástla energia, vo športe dosahujú vynikajúce výsledky. Dôvodom je, že živočíšne bielkoviny neobsahujú tie fytonutrienty - vlákniny, vitamíny, dôležité minerálne látky, ďalej enzýmy a črevné baktérie - ktoré sú nepostrádateľné pre účinné trávenie. Na rozdiel od rastlinných bielkovín, tie živočíšne značne poškodzujú účinnosť trávenia, imunitný systém sa oslabuje, stávame sa vyčerpanými a unavenými. Proteíny, dodávajúce objem energie, pochádzajú z rastlín a nie z mäsových a mliečnych výrobkov.
Bezmäsitá strava preferuje jedlá zo sóje, prosa, konopných semienok, chia semienok a hrášku, ale vynikajúcim zdrojom bielkovín je aj quinoa, resp. mandle, oriešky a slnečnicové semienka. Zo semienok si môžeme pripraviť aj rastlinné mlieko, ktorého prednosťou je, že je bez laktózy a cholesterolu, obsahuje mnoho prírodných živín, vlákniny a je ľahko stráviteľné. Často sú súčasťou raňajok aj pomaly vstrebávajúce sa uhľohydráty, ako ovsená kaša, kaša z prosa, pyré z tekvice na pečenie, z gaštanov a mrkvy. Rastlinné oleje vďaka obsahu jednoduchých mastných kyselín uľahčujú prácu srdca a majú protizápalový účinok, čo je veľká pomoc v prípade športových zranení